Ja vôbec neviem čo mám robiť.Pesnička ma nutí napísať to,tak to píšem.....
Neviem čo bude s týmto blogom...Ešte včera mi blog zobrazovalo a od včera poobedia už nie..Vôbec..Ja neviem čo mám robiť ani neviete ako trpím keď už len čakám že sa zobrazí že blog nebyl nalezen...Ja svoj blog nechcem stratiť je na ňom kopu spomienok a úžasné Affs ktoré si ani nepamätám....Nad týmto článkom som s plačom rozmýšľala celú noc......Tak rada by som mala normálny život ale nie....Fakt sa neoplatí mať ukrajinské,české a slovesnké korene.A do toho ešte byť znamenie škorpión ktorý je citlivý a hádavy....Rozmýšľala som o hiatuse bolo by to najlepšie ale ja nechcem stratiť kamarátov ktorých som si vďaka blogu našla..A bez blogu..to je ako žiť bez vody...To sa proste nedá ale ja už neviem čo mám robiť:
Celá rodina sme rozhádaný
nejaký ? sa vydáva za moju starkú
nezobrazuje mi blog
ešte k tomu nejaká SobiseQ čo ani mozog nemá
do toho ešte skočím do hovna
................................................
Ja už fakt neviem...To som ani zďaleka nepovedala všetko..Tak rada by som si dala pauzu ale nemôžem...Nechcem to tu zrušiť alebo dať hiatus..Chcem len menej nátlaku a povinnotí..Niektorí si ani neuvedomujú ale je ťažké starať sa o pomaly 6 blogov...Ešte sa ti jeden pokazí a na druhý sa z nenazdania nemôžeš dostať....Je to hrozné ja to nezvládam ale ani neviete ako ťažko sa mi tento článok píše........
Ja mám ešte pár slov:
Ja tu neskončím...Budem tu aj keby odo mňa kopírovalo 100 blogov a aj keby sme boli rozhádaný s celou ale úplne celou rodinou.......
Ja to tu neopustím len kôli tomu že nestíham a že sme rozhádaná rodina...Tú záležitosť nechcem rozoberať.....
Takže posledná veta:
Ja tu ostanem,stále som tu a aj tu budem,môžete mi písať komentáre-odpoviem,ale není to sen po ktorom túžim 5 rokov keď sa vždy objaví niekto to to zničí,tak Vás prosím vyjadrite sa k tomu článku a zapojte sa do projektu Výlet do hlbýn vesmíru.
Pôjde to lepšie keď počúvate:
Stále som tu (:



















Jééj, pesnička Wouln´t Change a Thing.
Mne sa ešte nestalo, žeby sa mi nedalo prihlásiť na Blog. Neboj, bude lepšie
Aj ja mám niekedy také dni, keď nemám náladu na nič
A totiž, ani kopírky som ešte nezažila a dúfam, že ani nezažijem
Ale každopádne je to na tebe. Je to pravda, zažila som to asi pred dvoma rokmi. Mala som vtedy 11, založila som si Blog pridávala som tam články a aj keď návštevnosť neboa nejaká super, mala som to tam rada. Lenže potom (to bude asi už rok) ma to prestalo byviť a skončila som. Začalo mi to strašne chýbať, ale nejako som to prežila. Ale ke´d som si teraz po roku, čo som nepísala na svoj Blog žiaden článok, sa mi to nejako nechcelo. Odvykla som si. A zato, aj dosť ťažko sa mi zvykalo. Trvalo to asi mesiac a teraz som zvyknutá, že zakaždým, keď prídem na PC prídem na Blog a dám aspoň taký maličký článok
Ale každopádne, ti prajem, aby to bolo všetko v pohode 